Reportáž: Bratislava City Downhill 2013

Pocet zobrazeni: 773

Po veľa rokov zavítal do Bratislavy mestský zjazd. Úzke uličky, plno schodov, kamenia, divákov, tepla a komárov.

Pozri si nové, doteraz nepublikované video!!!


V strede hradného nádvoria postavený štart, cez sponzora skok, ľavotočivá po mačacích hlavách, skok okolo plota, brzdy a technička točenička po schodoch. Step-up na múrik a následný drop z obranného múru “naslepo”, diváci vykrikujú, wallride musí byť. Nasleduje meranie rýchlosti ako keby sme boli na nejakom teplom hypodrome, našťastie nasledujúci kicker s gapom napráva reputáciu. Nasleduje spodná časť, kedy sa z hradu prešpurtovali jazdci do podhradia. Odpal do schodov do úzkych uličiek ako poznáme z legendárnych faviel, slumov a podobných zástavb v juhoamerických končinách, kde si zuby vylámal náš jazdec Vitko, škoda, že práve táto časť bola kratučká. Spodok trate tvoril odpalík do schodov a prudká lavotočka okolo zvodidel LTT, bolo treba rozmýšlať nad prevodmi ako na šachu. Po pozviechaní sa zo schodov nasledovala akcelerácia popod cestu na klopenku a následný šprint do cieľa. Približne 630 metrov poväčšine umelej trate, drevenô, schodovo, divákom stačilo.


Veľa radosti zanietencom museli spôsobovať mená na štartovej listine, kde svoje miesto zaujali poprední jazdci z rôznych disciplín cyklistiky. Domáci sa merali so svetom, legendy naháňali mlaďasov. 4crosár nakladal dhčkarom, špecialista zametal špecialistu. Buchta zajazdievala švárnych junákov. Sympatická bola účasť ludí z opačnej strany planéty, ktorí trávia zimu na severnom svete.

Okolie trate okupoval kopec ľudí, nechýbali píšťalky, trúby, alarmy, atmosféra ako na nepelovsko/širokovskom štadióne, a pritom hlavnou devízou akcie bola tak úzko určená skupina samovrahov, nechávajúcich pud sebazáchovy zamknutý niekde v skrini.


Po samotnej akcii nasledovala afterpárty pod Ufom, o tej nám povedal DJ Bobsan: “Dvojhodinovým posedením pri Dunaji, oddýchnutí a skvelým burgerom z kuchyne Pláže pod Ufom posilnení Dji Yanchi a Bobsan začali svoj set na afterpárty po Bratislava City Downhille tesne po pol desiatej. Funky hip-hop, šmrncnutý reggae a ghetto funkom. Ochladenie vzduchu, skvelé lounge prostredie a večer začal maximálne príjemne, fantastická atmosféra pláže plniacej sa príchodom jazdcov, fanúšikov a všetkých, čo sa chceli prísť zabaviť.


O desiatej sa predstavil DJ Koki, obľúbený to z otcov slovenského DJingu, vyskrečoval hustnutie vzduchu a okolo pol noci sa už tancovalo a skákalo: všetci natlačení na vyvýšenom pódiu priamo pred búdkou DJa. A tak by to išlo snáď aj do rána, ale párty ukončil príchod chlpatých, keďže sa niekomu na hrade nepáčil ten kvalitný žúrik, ktorý sme tam mali, a asi závisťou zelenel vo svojich upotených lakovkách...”

Je veľkým precedensom, že sa podarilo prilákať na akciu alternatívného športu toľko divákov, zaujať sponzorov and so on. Ale s veľkosťou akcie by mali rásť nároky na kvalitu. Napríklad z 50 ohlásených jazdcov prišlo 21, čo nie je ani polovica. Ak bol celý zjazd myslený ako ukážka extrémneho športu, alebo exhibícia, v poriadku nech tak je, ale pokiaľ viem, súťažilo sa.

Samozrejme, pozvaných do súťaže bolo veľa zauímavých jazdcov, jedna legenda za druhou, a čo z toho mali diváci? Pokiaľ nesledovali zjazd na veľkoplošnej obrazovke, o jazdcov, ktorí vo veľkej rýchlosti míňajú ich divácke stanovisko sa nedozvedeli zhola nič. Organizátori zrejme nemysleli na to, ako ozvučiť celý úsek trate, a komentovaním ozrejmili laickým divákom kto práve zdolal veľký drop z hradného múru. Nie každý sa vie dovtípiť podĺa sponzorského dresu a štýlu o ktorého jazdca ide. Určite by to viac laickej verejnosti, pre ktorú bol tento event usporiadaný, primälo k väčšiemu záujmu o tento zaujmavý štýl života a odniesli by si okrem kopy fotiek v smartfónoch aj nejakú tú zaujmavú informáciu.


O informácie ako také bolo treba bojovať aj inde, akreditáciu sme našli až po spýtaní sa nemalého množstva ľudí, a na akreditačke nám okrem vejárika, rozvrhu jazdcov a visačky nepodali žiadnu zásadnú info, teda okrem tej, že na trati môžete tam, kde iní nesmú, ale nezavadzajte jazdcom. A potom sme mohli skúšať, či môžeme s jazdcom spraviť rozhovor vo VIP zóne, alebo si zobrať energy drink z chladničky.
Návrhov na zlepšenie by sa dalo nájsť ešte omnoho viac, nevynímajúc trať, ktorá bola na pomery meststkých zjazdov nudná a niektoré prekážky postavené tak, že ich ajtak jazdci obchádzali, pretože ich skôr brzdili ako pomáhali prekonávať nástrahy mesta. Najmä posledný skok na flat bol celkom vtipnou rekvizitou.
Určite sa dajú nájsť ďalšie menšie nedostatky, ktoré by nemali patriť na akciu týchto rozmerov, ako nepokosená tráva okolo trate, pretože stáť v žihľave sa nikomu nechce, alebo absencia miesta kde sa dá v pohode odložiť bajk, pretože by bol hriech v krásny deň nevytiahuť mašinu a prísť po vlastnej osi.
Škoda že malé neduhy ktoré sa nakopili kazia dojem z akcie, ktorá mohla byť oslavou extrémnych štýlov jazdenia na bicykli a namiesto toho bola len show pre laickú verejnosť a prezentáciu sponzorov.

Text: Marek Harciník
Foto: Filip Dolinský