Freeskiing Rookie kemp (by "večný začiatočník" Dexťo)

Pocet zobrazeni: 2758




Riders park Camp




Bol som na campe, detský tábor pre dospelých, týždeň alkoholizmu a onamovania nad jazdením. Po mi skoro vypovedalo službu telo.



Za polodarmo sa o teba starajú milí kouči, jazdíš v bezkonkurenčnom parku, hejtujú do teba techniku, ty len jazdíš 7 hodín, prekrývaš to cigaretami a šmakovými grilovanicami. Večer keď sa zmračí tak otvoríš pivko, nabiješ zásobník, znenávidíš svoj štýl na videu, dostaneš krásnu kritiku ktorá ti otvorí nové možnosti v tvojom jazdení a v neposlednom rade zistíš že vôbec nevieš jazdiť. Tvoje teplé nakláňanie na zadnú nohu nieje cool, odrážanie na skoku ako žaba už vôbec. A potom sa uvidíš, nohy rovné, ruky ktoré si sa snažil držať ako Bradshaw volne plápolajú v povetrí, zjednodušene klauni v okuliaroch lyžiarských.



Vieš, kritika je záludná vec, útočí na tvoje ego, nie každý ju dokáže zniesť, znižuje tvoj swaggerský kredit a podobné pičoviny čo sa nenosia v spoločnosti vlastných kumpánov, ale je to kurva najdôležitejší element sebazdokonaľovania. Ako sa chceš zlepšiť keď nevieš čo robíš zle. No ako? Ak chceš byť v niečom master in chief potrebuješ kritiku.



Bohužiaľ naša spoločnosť nie je nastavená na kritizovanie, nerada kritiku znáša, ponúkať ju nevie. Nieje kritika to keď o niekom povieš že je debil, musíš mu to povedať z očí do očí a hlavne, čo je najdôležitejšie, musíš a to zdôrazňujem, povedať prečo je debil , rukolapnými argumentami. Báchorky poza chrbát niesú kritika, je to hejt starých dievčat niekde na dedine na sewere Slovenska. Hejtovanie Matysa tieš nieje kritika, prácu čo je za jeho jazdením nezvládaš tak nepičuj ak hej tak prečo niesi ty maestro.



Posuniem sa ďalej k téme campu, pre obraz boží len dostaneš permanentku na 5 dní, dní kedy stebou jazdia tí najlepší kaučukovci, skáču s tebou skoky a rozbíjajú sa s tebou na jiboch, či máš v obľube jednu alebo dve latríny. Zajazdili by ťa na oboch.
Kupuješ len cigy, pivo a smotanové výmysly na večery. Cez cestovku taký luxus nezoženieš.



Na campe máš tiene dva, jeden od slnka a druhý od fúzatého Yola, ktorý ovešaný kamerami, foťákmi sleduje tvoje pohyby v rámci campu. Plus gejprá nezrátaš na rukách.
Potom môžeš fotky zdieľať na FB aby história vedela že si niekde bol a tvojí kamoši mohli len slintať a lajkovať...a na ďalší rok ísť s tebou.



Stretneš tam ludí z rôzných kútov Československa. Usoplených mlaďasov skákajúcich sedmičky na štrnástkach aj čilujúcich tatkov. Buchty čo jazdia lepšie ako ty, psychopatických mačkoľudí dopadajúcich vždy na nohy. Čo ma najviac doráža je, že väčšina sú dolnozemci, nemajú kopce ale jazdia lepšie ako ty ktorý si sa narodil na šikmej ploche a vlek bola druhá vec čo si okúsil po materskom mlieku. Tak prečo potom nie je s kým jazdiť a park ktorý si mal pod nosom robili chalani z poza kopca, a bol vždy prázdny.
Je to trápne až ma to bolí, ale prečo keď už teraz máš možnosť každých 30 km skákať skoky, tak radšej na sebe vidíš bundu vychytanú ako permicu v kapse? Prečo sa rozbíjaš finančne na bare keď sa môžeš rozbíjať na krivom jakli? A vlastne je to lahšie nakúpiť si z eshopu farebnú bundu a masírovať svojou žiarivou farbou okolostojace, zaničnestojace buchty. Bohužiaľ si musíš uvedomiť, že lahšia cesta nič naplňajúce neprinesie, a že za každou hodnotnou vecou stojí cesta druhej triedy v správe Vúc alebo obce. Takže ak cheš jazdiť ako Vajda, Riči, Murgi alebo Pánko Tatarka budúci rok choď na camp, jedno aký, nepochybne ti každý niečo dá.

Sorry za nekorektnosť tak to má byť, ináč to neviem.
Pozdravuje ťa "večný začiatočník" Dexťo.

Text: Dexter
Foto: Natália Šlepecká
Video: Juraj Lovas