NOMAD: "..nie som preteKÁR.."

Pocet zobrazeni: 2652

Ahoj, na začiatok každého rozhovoru, je zaužívaným zvykom sa predstaviť, hoci v tvojom prípade to bude možno trošku zbytočné. Ale aby sme dodržali určitú „rozhovorovú šablónu“, skús nám teda povedať, kto vlastne si, odkiaľ si a čomu sa venuješ?
Nomad, THK crew(1995), Trenchtown territory, vekom som najstarší writer na Slovensku, mal som teraz 42 rokov, čiže najťažší oldskul tuná. Nie som priamo z Trenčína, ale z kúpeľného mesta v jeho okolí.. Vždy ma bavil „pozitívny a umelecký underground“, čiže originálna tvorba, ktorá sa neriadi ničím zvonku, ale kreuje vlastné pocity a nápady a je neohraničená. Takže je tam určitá nevyspytateľnosť, ktorá ma na tom baví.

Patríš medzi najstarších writerov na Slovensku, ale graffiti si sa začal venovať relatívne neskoro. Prečo?
To je jednoduché. Keď k nám graffiti dorazilo (1994), mal som už 23 rokov a nie 10-15, takže som začal neskôr. V socíku sme nevedeli, že to existuje, ani ma to nenapadlo vtedy, aj keď na západe to už bolo, ale nevedeli sme o tom nič. Až po revolúcii.

Dá sa povedať, že sa maľovaním, resp. rôznorodou kreatívnou činnosťou aj živíš. Ako to ide?
Je to také šialenstvo na vlastnú päsť, človek ide svojou cestou a nie je to žiadny med, ale som svojím pánom aspoň a nemôžem sa vyhovárať na nikoho, ale som zodpovedný sám za svoju robotu. Čiže je to taká sólo cesta, v dnešnej dobe (na môj vkus príliš komerčnej) je to asi vzácnosť, ale ten pocit nezávislosti a slobody je krásny.


Za tie roky si už určite stihol precestovať veľa rôznych miest, nie len na Slovensku. Je nejaké miesto kde si ešte nebol a chcel by si, príp. také na ktoré by si sa veľmi rád vrátil znova?
No práveže som toho moc neprecestoval, teraz akurát idem prvý krát do Londýna pozrieť len na malý výlet a chcem viac cestovať teraz, lebo som nejak zakvasil doma už. Ale ja mám rád Slovensko ako krajinu, už ako malý som ho pochodil krížom krážom a to vám ostane v srdci. A čo sa týka maľovania, vždy som chcel tvoriť kvalitu hlavne tuná a nie nosiť drevo do lesa a maľovať vonku, pretože tu to chýbalo hlavne, nie tam. Ale zase človek by mal mať zmenu, aby mal väčšiu inšpiráciu a nestagnoval.

Keby si to mal odhadnúť, dokážeš mi povedať, koľko malieb si doteraz spravil?
Nikdy som to nerátal. Neviem. Nešlo mi nikdy o kvantitu, ale kvalitu. A aj keď robím zákazku, tak to beriem za takú istú tvorbu, ako maľovanie len tak, čiže snažím sa naplno vždy. Niečo ma baví viac, niečo menej, podľa toho, aká je to pre mňa výzva a aký potenciál tvorivý a umelecký v tom je. A čím viac dobrodružné to je, tým lepšie. Ale zároveň ten výsledok musí byť čo najlepší a profesionálny.

Vo svojich začiatkoch si skúšal aj ilegál. Nebavilo ťa to, alebo prečo si sa mu potom už, pokiaľ teda viem, nikdy viac nevenoval?
To je dobrá otázka. Je tam viac faktorov. Ilegál je v prvom rade tá výzva pre človeka, že keď sa mi zapáčilo nejaké miesto, tak som to tam chcel spraviť a spraviť tam nadštandard, čo sa kvality týka. Zvykol som si na to, že každou vecou vpodstate diktujem, lebo napríklad tam, kde by druhý spravil len tagg, tam som ja dal chróm a tam, kde by niekto dal chróm, ja som dal farebnú vec skoro ako na legále. Tým pádom ma to časom prestávalo baviť, lebo som mal pocit, že sa pretekám len sám zo sebou a ostatní ma neinšpirovali, ani nenakopávali ďalej. Potom sme vybavili plno legálov a začali samé jamy všade, takže som uprednostnil ten legál pred ilegálom, lebo na legáli som sa mohol viac vyhrať s vecou a bol to väčší prínos celkovo. Proste si človek povie, načo budem robiť ilegál, keď môžem robiť stále legál a bez problémov. Potom som spätne zistil, že ma to asi nebaví už preto, lebo nepotrebujem mať adrenalín z nejakého rizika a ukazovať neviem komu, že som borec a dokážem spraviť vec tam, kde to nikoho ani možno nenapadne a ešte aj nie shit, ako väčšina bomberov všelijakých, ktorí ma tými svojimi vecami dosť deptali a znechucovali a za niektorých som sa vyslovene hambil. A posledný klinec bol, keď som si uvedomil, že: „Ja mám utekať a robiť ako nejaký recidivista, evidovaný u policajtov za to, že robím umenie? A keď utečiem od diela, to znamená, že potvrdzujem to, že pácham niečo zlé, pričom opak je pravdou, lebo som nerobil hlava nehlava, ale aby to bol rešpekt. Takže som už nebol ochotný odvtedy robiť ako nejaký kvázi zločinec a utekať od diela. Aj som to párkrát spravil, že som neušiel pred policajtami, proste tá hrdosť mi to nedovolila. Stál som si za tým, že nerobím nič zlé. No ale s policajtami ma nikdy nebavilo sa naťahovať, takže bol koniec odvtedy. To je celé.


Z jamov viem, že na ne chodíš takmer pravidelne posledný, väčšinu času stráviš rozprávaním sa z ľuďmi a potom svoje maľby dorábaš aj ďalší deň. Prečo? (smiech)
No lebo nie som preteKÁR!(smiech) Sa bavím na ľuďoch, čo prídu na jam, s nikým sa pomaly nebavia, spravia tú svoju nacvičnú vec za pol hodinu a víťazoslávne odídu preč, ako keby zvíťazili a boli najšikovnejší, lebo prví skončili. Ale tie ich veci aj tak vyzerajú potom. Ako keby zabudli, že dnes nerobia panel, ale sú na legál jame.. :-D. Samozrejme, keď som niekde vycestovaný a nemám toľko času, tak viem, že to musím nejak zbúchať skôr a nebyť tam do tmy. Ale keď som posledných päť rokov robil na freestajl všade a začal vymýšľať čo najväčší originál až pred stenou ako šialenec, tak som sa niekedy aj zasekol, lebo som nemal nápad poriadny. Najmä, keď okolo mňa boli samí panelári, čo moc nenakopne kreativitou. Preto som tam viac rozmýšľal, ako maľoval. A čas ide. Ale boli aj veci, kedy som to zmastil rýchlo, a ostatní boli len v polovici. Proste čas je druhoradý, prvoradý je výsledok, aby som bol spokojný s tým, lebo keď sa mi to stále nepáči, tak som nespokojný a mám po nálade.

Keď sa povie bodypainting, čo ti napadne?
Nenapadne ma panel na dievčenskom zadku, ale nejaká poriadna haluz, dizajn na tele, čo vyzerá oveľa lepšie ako hociaká kérka. Stále som také ešte nespravil, ale už sa to blíži..

Montana, alebo Moltow?
Molotow, ale na stenu je dobré všetko. Na fajnovejšie veci je pre mňa lepší molotow, aj keď aj ten má svoje mínusy. Ale keby som bol bomber, tak Molotowy by neboli top asi. Iba keby ma sponzli..(smiech)

Máš nejakú obľúbenú farbu, či trysku?
Trysky ma vytáčajú stále, je ich milión druhov, ale sa mi zdá, že staré skiny boli lepšie ako tie výmysly teraz. Robím vždy, čo mi tryska dovolí. Nebojujem s tým už toľko. Ale je pravda, že idem na max s čistotou, lebo nemám rád odfláknuté štýly. Ale aj tak ide hlavne o výsledok, ako to celkovo pôsobí a čistota nie je prvoradá. Napríklad taký Blesk, to už je extrémna čistota, to už je aj na mňa moc. :-D No a farby sú veľmi dôležité, snažím sa ich kombinovať originálne a progresívne. Tak, aby som sa odlíšil od ostatných. Smejem sa na veciach, čo vyzerajú ako cukríky na kolotoči, keď to vyzerá, ako keby tam napráskal človek všetko, čo mal po ruke nakopu a nie je to zladené, ale je to farebný gýč. To nezachránia ani dobré tvary, keď to je vyfarbené ako v materskej škôlke.


Z fotiek, ktoré si nám poslal je vidieť, že často pracuješ s airbrushom. Ako si sa k tejto technike dostal?
Nerobím tak často, ako by sa patrilo, ale je to prirodzený prechod od spreja k jemnejšej striekacej technike. Dostal som sa k tomu ešte dávno okolo roku 1998 a dosť mi to sadlo. Na tieňovanie je to najlepšie, ale aj tak väčšina ľudí s tým robí gýče, takisto ako aj tí, čo tetujú. Z toho človeku potom ťažšie trávi akurát.

Ako moc je pre teba dôležité technické prevedenie maľby? Si kvôli jednej chybičke ochotný stráviť 15 aj viac minút opravovaním?
To už som spomínal, že ma baví zarezávať, ale opravovanie moc nemusím, to je také trápenie, ale ťahám tak, ako mi ide ruka na prvý raz, akurát sledujem, aby som nerobil nezmyselné ťahy a tvary korigujem na čo najlepšiu dynamiku, tie na prvý krát málokedy dám hneď z fleku, hlavne keď robím z hlavy a tvorím priamo na stene až. Je to namáhavé, ale nie je to nuda. Akurát je tam riziko, že výsledok človeka neuspokojí, aj keď sa snažil a dlhšie to trvá.

Naposledy keď sme sa spolu rozprávali, veľa sme hovorili o trenčianskej scéne. Ako to teda podľa teba je s graffiti v Trenčíne?
V podstate sa u nás už skoro nič nerobí, iba mladí bombia občas a veci slabé. Bol u nás minulý rok jeden jam, na ktorý som bohužiaľ nemal čas, lebo som makal na zákazke velkej a len som sa tam bol pozriet narýchlo a bol taký úpek, že som bol rád, že som chvílu v tieni. Veľa ľudí prestalo malovať a prešlo to do streetartu (ľudia maľujú štetcami divné slabé veci) a hlavne, ľudia poodchádzali kdekade do BA a do Prahy a viac cestujú a doma ich už ani nevidno. Ja nemám čo hovoriť, maľujem tiež veľmi málo, minulý rok som dokonca mal len zákazky a ani jedn piece som nemal čas spraviť. Už to nie je ako kedysi, keď sa malovalo oveľa viac. Ale keby bola aspoň tá kvalita, ale ani tá moc nie je, čo je ešte horšie.

Nie je žiadnym tajomstvom, že moc nemusíš Rytmusa z Kontrafaktu. V čom to má korene?
(smiech) No to by bolo na dlho asi, ale je fakt, že som ho odzačiatku neznášal a len sa to zhoršovalo. Nechcem nadávať, ale je to k.....t a ešte sa tým chváli. Podľa mńa nespravil doteraz nič, čo by sa dalo aspoň trocha rešpektovať a nakazil tým plno jemu podobných a strašne zavadzia ozajstnej kultúre, kvalite a umeniu. Tomu človeku išlo vždy len a len o peniaze a stupídnu slávu a nijak sa tým netajil. Aj ke´d je v podstate primitív, dosiahol to. Ale ja fakt neviem, čo mám na tom rešpektovať, akurát mi je smutno, že je toľko tupcov, čo to nevie rozlíšiť a celý ten cirkus sa im páči a komercii je úplne jedno, na čom zarobí prachy..


Koho na Slovensku z graffiti scény rešpektuješ a o kom si myslíš, že je okolo neho zbytočný rozruch pre nič?
Nechcem moc selektovať a súdiť niekoho, každý je sám sebe svojou vizitkou. Myslím, že teraz je skôr všetko roztrieštené na jednotlivcov a malé skupinky, žiadne gradovanie. Neviem, či ľudia viac naháńajú svoje ego ako veľa hip hopových aktérov a komerčákov zároveň, lebo pre veľa ľudí je egotriperizmus teraz náboženstvom a tak to aj vyzerá. Takže nebudem tu terz vymenovávať ľudí, názor poviem inde a ináč, ale nechcem selektovať. Alebo by si mi musel dať konkrétne mená sám a každého by som skúsil ohodnotiť, ale vyťahovať mená ja nechcem.

Sleduješ zahraničné weby, trendy, či len tak updaty fotiek?
Nesledujem to moc, nie som taký dokumentátor celej zemegule. Trendami s neriadim vôbec, práve naopak. Niekedy na niečo naďabím a som ohromený dielom a niekedy zas nechápem, že niekto vôbec nejakú blbinu prezentuje ako veľký art. A dosť podstatná vec u mňa je tá, že už veľmi dlho neuznávam agresívne, negatívne a úchylácke diela, ktoré sú teraz dosť v kurze a tak isto aj rôzne dementnosti, ktoré majú byť akože vtipné. Myslím, že ľudia týmto ešte viac degenerujú hlavne duševne.

Je niečo, čo by si ako zákazku nikdy nevzal, nech by bola akokoľvek dobre zaplatená?
No tak pre Rytmusa by som spravil niečo za také prachy, že by musel päť rokov šetriť na to a predať svoje autá a hodzinky a Daru, aby mi to zaplatil.(smiech) A inak neznášam samozrejme komerciu, to sa človek cíti ako kurvička na predaj a nie ako umelec, ktorého si vybrali, lebo ho chcú a vážia si ho. Ale je to len vygenerovaný cirkus na efekt o peniazoch a ja nechcem podporovať choré megalomanstvo snobov, radšej podporím niečo s čím ozaj sympatizujem, aj keď na tom možno toľko nezarobím. Pretože tí, čo majú najviac peňazí, sú obklopení agentúrami a všelijakými vrstvami managerov a tí si vždy nadiktujú svoj vykreovaný akože trendy výplod a mňa chcú len použiť ako nástroj, otroka, ktorý im to spraví podľa nich, oni si na ńom vyhonia egá a ešte si myslia, že im oblížem ruku za to ako psík. Pritom sú vždy umelecky pozadu a ich produkcia je len pre tupé masy a aby zarobili na tom a boli v médiách všade.


Dá sa povedať, že graffiti je tvoj život, uvažoval si už niekedy nad tým, že s tým prestaneš?
Jasné, niekedy ma to celé naštve, že chcem prejsť na niečo iné, ale zabaliť to neviem úplne. Stále sa hľadám. Ale pozor, nikdy som nemal pocit, že som sa graffiti upísal, to by už nebola sloboda. Robím, čo ma baví, alebo snažím sa o to. Graffiti som nikdy nebral ako koníček, alebo nejaký šport, ale výzvu na tvorbu a umelecký prejav, ktorý má nejakú hodnotu a je obohatením pre okolie a nemusím sa za to hambiť. A o to ide, to má zmysel.

Ďakujem za rozhovor, na záver klasický priestor niekoho pozdraviť, či poslať do..
Prajem každému zdravý rozum, lásku, radosť, zdravie a schopnosť rozlíšiť v dnešnom chaose dobré od zlého.. Komu pravda vadí, ignoruje a tají ju, ten niekde v živote spravil chybu. Počúvajte prírodu a svoje srdce.
Dík za spoveď Josku a nech sa darí na Sewere!