Fotoreport: Give čo-pele Get čo-pele! (Zvolen)

Pocet zobrazeni: 2057

V sobotu prebudení do štipľavého počasia plného nízkej oblačnosti, niekde v Ľubietovských ľazoch, rituálne krmíme popadanými jablkami miestné kobyly čo sa pásli pod oknami. Idylka, nebyť neutíchajúcich zrážok. Čert to vem, keď sa to cestou do Zvolena roztrhalo.
Z pozície operatóra automatickej prevodovky, po príchode do Zvolena nechápem svojim očiam, námestie tak ladne upravené, staré meštianské domy a spoza kostola sa na nás usmieva konštrukcia týčiaca sa do výšky dobrých 6 metrov. Ešte aj tie koše na vajgle vyzerajú ako keby ich ukradli z nejakej hipsterskej galerie moderného dizajnu. A tak zbierame svoje sánky pomedzi špaky, vyháňame bezdomovca čo spal v stane a hor sa načapovať si raňajky. Raňajky boli sýte, a dodali nám energiu aby sme vládali hádzať tri tatrovky snehu na konštrukciu. V ľahkom opojení z práce sme zabudli na čas, ale solidarita snowbordového ducha sa nezaprela a teda do radov manuálnych zdvíhačov ťažkých predmetov sa pridávajú samotní jazdci.
Snehu pribúda a my sa snažíme odolávať únave, našťastie nám pomáha americký pickup ktorého drinky rázu energetiky dobíjajú naše baterky aspoň na polovicu. Medzitým pomedzi obláčiky prenikajú lúče slnka a skrášluju nám deň, čas ísť na prvý nákup tuzemských výrobkov. Jazdci prihlásení, bannery, stánky a reklamné predmety rozložené všade. Jazdci nedočkaví na prvý sneh, a už sa spúšťajú po nájazdoch, rozradostení a pripravení hlavou zlomiť schody pod railom. Ako prvému sa to podarí nemenovanému snowboardistovi z krajiny pod alpami. My otvárame fľašu aby sme vládali, a zatiaľ sa rozbieha kvalifikácia, prítomní sú i muži jemnejšieho pohlavia. Vôbec sa toho neboja a jazdia spolu s fúzatými. Úroveň pangalaktická, točia sa otočky do tyčky naťažko aj opačne. Z guľatiny sa von točí ako štandardná procedúra. Je citíť vo vzduchu vysmiatosť, to len diváci sú akýsí osoplení a radšej fúkajú swag a jazdcov podporujú iba pohľadmi. Socializmus najväčší, jak na prvých koncertoch Kryla, všetci sa hanbia prejaviť emócie, hľadia si nanútený štýl bez súvislostí a nejaká podpora jazdcov nepripadá do úvahy. Pre veľké šťastie medzi jazdcami vládne úplne iná nálada, hecuje sa, hrotí sa. Nastal čas sa pred finále posilniť vynikajúcim jedlom od sponzorov. Samozrejme aj prichádza na chladiacu kvapalinu. Chvíľa pokoja. Začne sa stmievať a hodiny na priľahlej veži bijú, svetla do rymu zvona blikajú, a oznamujú že prichádza finálový mordor trikov, od postupujúcich. Jazdi sa každá z prítomných, lámaná bedňa dáva zabrať kolenám, to však jazdcov ešte viac ženie do autovrážd. Opojení tlakom zo strachu tlačia svoje nosy do všetkého. Metajú sa do metálu v rôznych štýloch a variáciách. Moje oči unavené nestíhajú všetko sledovať, len tlieskam v nemom úžase. Opticky som sa zadosťučinil, finále bolo veľkolepé a úroveň jazdenia vysoká. Rozdávané ceny, fínske jazdy, pobalené stánky od milých sponzorov a svitá na rumovo. Utekáme sa rýchlo navoňať a umyť predkožky nech sme na tancovačke veselí a milí. Požívame a snažíme sa zabudnúť na‚ ťažobu nočnej oblohy plnej dažďovej vody. Po schodoch dostávam sa na parket kde nevesta so svadobčanmi krúti bokmi do rytmu trápnych latinodiskoteko teplošín. Našťastie odchádza a priestor dostáva Dj ktorý ťahal maratón od rána do rána. Poznajúc publikum, zasypáva parket jednou peckou za druhou až je peklo. Zlúčeniny lietajú vo vzduchu ako casper a ľuďí napĺňajú radosťou. Casper triafa plafón a preto pauza ísť na bar. Ľudia padajú pod náporom tiel, cickou tu je toľko že keby dávali mlieko, Rajo by malo dva dni čo robiť. Končím s výpočtami, obraciam sa vo svojom svete plnom rumových výparov a nesledujem čas, už je zdeformovaný. Ľudia velebia bar a prosia ho o rozhrešenie, požívajú jeho blahodárne plody, tancujú telami a duše strácajú po ceste na toaletu. Dávam si posledný RUM lebo tuzemské výrobky už niekto stihol vypiť! Potácam sa na svojich nohách! Nasleduje timelapse, zastávka na schodoch pred ubytovňou a potom už sa len ráno zobudím. Nechápem, je toto možné že aj u nás je takáto super akcia? Prečo bolo tak dobre? Veľa otázok na ktoré odpovede nepoznám. Asi zato môže lieh a čopele. Ďakujem Vám spravili ste jeden víkend výnimočným.

Vyhodnotenie:

Chvopaci:

1. Roman Röth
2. Kubo Brziak
3. Maťo Blaško
4. Peter Leder
5. Július Petrík
6. Štefan Haluška
7. Georg Obermeissner (AT)
8. Karli Terzer (AT)
9. Kalužák
10. Bízik
11. Pajerský
12. Michalisko

Kobiety:

1. Zuzka Medlová
2. Tinka Droppová
3. Maťa Molnárová
4. Dominika Králiková

Text, foto: Marek (Dexter) Harcinik