REPORT: DOJDI TAM! numero uno. DJ WICH & NIRONIC!

Pocet zobrazeni: 1450

Došiel som tam!!! Po patáliách v škole, dvoch mesiacoch sociálnej izolácie, vypadol niekde von. Stretávam lokálnych mužov, prebiehajú pôžitky nejakých alkoholov, cigaretového dymu. Ladím sa na večer, predsa len neviem čo čakať, hip-hop som nezažil. V čase najväčšej vlny som mal ledva jednu dekádu, a beaty som poznal tak akurát tie čo mi vydávalo srdce v hrudi, keď som sa zadýchal pri hraní nahániek u nás na dedine. Prišiel som bez očakávaní, hlavného vystupujúceho som nepoznal, naozaj mám radšej inú černošskú hudbu.

Milo naladený som dostal pásku, išiel si objednať, pivo chutilo, do gramcov sa opieral šaman z Čadce menom Jahman a svojou sviežou dávkou hiphopu prekladaného elektroswingom a ďalším žánrami šteloval atmosféru pre vystupujúce kapely.
Ľudia väčšinou posedávali čo je typickým znakom miestnej kultúry. Čo už každý ma právo prežívať večery podľa svojho gusta, presvedčenia a názoru. Sedeniu urobil koniec nástup DeLa prejt crew na pódium. Ľudia sa prihrnuli pred dve veže čiernej farby devastujúce ušné ústrojenstvo. Trojicu v zložení Soya, Grepo i Akai 4000 dopĺňal za gramcami mladý to producent Gary. Bavenie ostošesť, oduševnené texty o miestný perfektných pomeroch, faloši, ulici a na druhej strane o silných komunitách, ktoré sa snažia utiecť pred morom dnešnej doby umocnenej malebným prostredím postindustriálneho skurvinca menom Čadca.

Škoda malých chybiek, ktoré vznikli ako dôsledok, keď jedna slečna Nicola otvorila svoje hrdlo a poliala svojímy šťavami vyprahnuté ústa. Chalani to vynahradili nasadením a srdcom. Slečna nicola ni eje vyberavá, skmátri a pomotá, každého kto sa jej z ďaleka nevyhne.
Pre mňa nastal čas návštevy fajčiacého kútika a barového pultu, zatiaľ čo sa chystali nejaké ilúzie, a podobne nachytávky.

Vojdem do nutra a tam už chalani rozbiehajú jazdu, že pán Michael Schumacher by im závidel. Danovi a Kubezovi chodia slová na jazyk ako cigáni po dávky. To bolo hlavne vidieť medzi pesničkami, keď osadenstvo nachytali krásnym majster joda stylo trikom.
Pustili planý podmaz z gramcov a netriafali beat tak verne, že som im to na prvykrát zhltol až po naviják, na tretikrát radšej vypli cédečka a Trafili správne do Kakavcových čiernych beatov vylúdené rukami a nohami. Show na ktorej sa oplatilo byť. Pesničky chalanov nie sú až tak textovo pestré, ale vynahradzujú to chytľavosťou a svojimi talentami s majkom a pardón ešte bubeník, je to fakt originálne a popiči. Žiadne umelé nuly jednotky ale poctivé vlny!!! Síce sa nepáčili niektoré hejty na isté skupiny ľudí, ale možno to je vekom, kedy ľudia vidia veci ešte čiernobielo.

Začínal som mať očné prestroje a spevavé chute spôsobené nejakým vírusom alebo baktériou v pive. Našťastie pokročil čas a na pódium sa dostavili hviezdy večera Dj Wich, Nironic, show, iná povedzme zahraničná úroveň, energia ako keby hrali na veľkom stejdži niekde na festivale.
Ich set bol z veľkej časti zhodný s tým z uprisingu, zábava avšak hore, ľudia vysmiatí, tak ako to máme radi.

Pomaly pred očami hmlivo a koniec som si už poriadne nepamätám.
Rozprávačky po nemecky, potom ľudové pesničky a človek spomenie že do rána tancuje na vlnách acidofilnej hudby niekde na sewere slovenska v podniku s názvom Drevorubač.
Po lete prvá akcia, a hneď lámanie hlavy a silné vibrácie.
Veľký rešpekt organizátorom že pritiahli také meno do týchto končín, a účinkujúcim zároveň, vôbec sa nedali zahanbiť a rozprúdili v ľuďoch krvný obeh.


Škoda že poväčšinou mladí sú lenivý, a radšej sedia za facebookom, alebo tancujú v smradľavých diskotékach na hudbu ktorú by som neváhal označiť za vymývanie mozgu.
Je to trochu klišé, ale treba si podchytiť mladých, lebo tu po našej generácii nič nezostane, len stádo volov a naondulovných rádoby peknych deviek. Nájsť liek na tieto typické slovenské neduhy a vyťahovala by sa nobelovka.

text: Marek Harciník
foto: Rudy Časnocha